DARK ELEGANCE

Tu sa začína príbeh o mojom putovaní cez rozhrania svetov. Na túto cestu ma priviedol chlapec menom Athos, ktorého som pokladala za aniela. Pred tým než začnem opä´t svoju púť, rozpoviem tu príbeh o  ňom,aký bol,kto bol. a ako sme uzavreli puto priateľstva.

Sedela som vo svojej izbe o ktorú som sa delila s bratom a pozerala som sa na nemeniacu sa nudnú asfaltovú cestu vonku za oknom na našej ulici, Všade okolo mňa vládlo ticho, ktoré bolo narúšane iba šuchotom vecí v byte, ktoré sa pohybovali aj keď o tom nikto nevedel. V tom tichu som začula sprvu nebadaný ako šuchot lístia ševeliaci hlas,ktorý si pospevoval nejakú neznámu cudzokrajnú pesničku. Vyrušilo ma to z mojho zadumania a roztriaslo sa  mi celé telo , pretože okrem mňa nikto v byte nebol.Naoko pevným hlasom som sa ho spýtala čo je zač a čo robí v mojej prítomnosti. Chvíľu bolo ticho a vtom sa hlas ozval hlasnejšie,stále si pohmkávajúc svoju pesničku.  ,, Kto si?" zopakovala som svoju otázku . Tentoraz mi odvetil, no v hlase mu prevládala nedovera.  ,, Nie som ani aniel ani pokojne odpočívajúci človek. Som polobytosť zo Svetla."   Roztriaslo ma to, pretože som si myslela že ten hlas bol len odozvou,odrazom, mojich myšlienok a spomienok  na dni, ktoré som počas prázdnin trávila v táboroch. Nabrala som všetku odvahu, kotrú som mala a ozvala som sa.   ,,A prečo si tu? Ako je možné že ťa počujem?"
 Ozval sa bzukot, ako keby sa ten dotyčný rozzúril a hlas sa ozval bližšie pri mne až som mimovoľne odstúpila od miesta, kde som stála.  ,, S-s. Nekľaď priveľa otázok naraz. Popravde neviem, prečo ma počuješ,rozrušila si ma. A po druhé ako odpoveď na tvoju otázku prečo som tu je len jedna odpoveď. Oživujem si spomienky na roky dávno minulé."   ,, Tu v mojej izbe? Nemožeš si ísť niekam inam spievať si tie svoje dávne pesničky?"
 ,, S-s. máš priveľa otázok,slečinka. nebudem ti tu trpieť tvoje kázne ale pre mňa toto miesto znamená inú dobu a zabudnuté činy. A teraz je rad na tebe. Kto si a čo robíš tu?"   ,,Samozrejme to,že tu bývam. Tieto byty tu nestoja tak dlho aby znamenali boje, činy a udalosti dávno zapadnuté prachom. Tie veci patria už len na javisko."             ,,Nehovorím tu o kdejakom čudnom slove byt ale o dome v ktorom som býval , kým sa nerozpadol na prach. Si  na nepovolanom území a to znamená že tu nemáš čo hľadať." Uvedomila som si , že hovorí o niečom úplne inom a všetko naokolo nevidí tak ako ja. Prehltla som, lebo som zistila. že bude mimoriadne ťažké rozlúsknuť taký tvrdý oriešok. ,,No ja som zrejme inde než ty a počujeme sa cez dva svety nezávisle od času prepojené medzi sebou." zamrmlala som, lebo som si nebola istá svojou odpoveďou.  ,,Si múdra,ľudská stvora. Áno som inde než ty a úplnou náhodou sa počujeme. Buďme priateľmi, dokým potrvá spojenie medzi nami." Prikývla som a vzápätí som svoj súhlas vyriekla nahlas, pretože som si uvedomila, že ma zrejme nevidí.  ,,Som veľmi rád, že si konala takto. potešil sa a predstavil sa mi ako Athos z Atalánie(atalanium-lat.)jeho kraj kde žil za dávnych vekov kým sa jeho ríša nerozpadla na prach, udupaná kopytami koní nepriateľových légii.ja som mu nepovedala svoje pravé meno, pretože som stále úplne nevedela čo je zač a či má vo zvyku vymýšlať si, zpochybňova´t úkony ľudí či zosmiešňovať alebo uzurpovať si svet...(teraz už viem že som mala do inenia s padlým anielom s podobným správaním).  ,, Volaj ma Alessa." povedala som mu.Pokrčila som plecami nad tým, aké meno som si vybrala aj ke´d som vobec netušila odkiaľ som to meno zobrala. Hlas sa mi v ten deň už viac neozval. Od toho dňa, boli to návštevy úplne nečakané , niekedy zavše nevyhovujúce , bol za mnou veľmi často. Rozprávali sme sa prevažne o mne, pretože nepokladal za doležité, aby mi rozprával o sebe. Vraj ,, bol priveľmi nezaujímavý"podľa jeho slov. Takto to chodilo zo dňa na deň, z týždňa na týždeň až prerástol na rok, ktorý sa ťahal ako dlhý tmavý tunel, niekedy zaujímavý svojou štruktúrou , inokedy absolútne nepodstatný, nezaujímavý a nudný, pritom som po celé tie dlhé roky, ktoré nasledoval,bola predmetom rozprávania. Zavše mi radil to i ono a hocikedy mi bol schopný  splniť želanie, no muselo mať reálnu podstatu. No väčšinou tam išlo o to ako som si to želala, pretože každá prosba  či želanie mala dve strany.temnú zlú a dobrú pozitívn. musela som si vyvoli´t to správne  avyriec´t to tak aby sa nestal pravý opak. Z plnenia želaní vzišlo vydierani, ktoré ma vnútorne vyčerpávali až som nevedela ako ďalej. No mal tomu nastať koniec. Pred dvoma mesiacmi som ku koncu školského roka odišla na jedno liečenie a už v tej dobe som o ňom vedela viac. Prednedávnom ma priviedol do svojej krajiny a ja som ho konečne uvidela. Mal na sebe biele lanová tričko a nohavice z nejakého drsného materiálu, tvár mal opálenú a oči prenikavo modré. Mal kučeravé dlhé hnedé vlasy a záhadný úsmev dopĺňaný plnými perami. Jeho krajina ležala pri pobreží mora a bola tam aj malá rybárska dedinka v ktorej sa Athos narodil. Vždy keď som prišla, sedel na pláži pri večne zapadajúcom slnku a pohmkaval si oné zvláštne cudzokrajné piesne, ktoré tu zneli ako keby zapadli na to pravé miesto. Tu je pravda o jeho povode: Athos,narodený za pochodu bojových bubnov v prachu zhnitej zeme v malej rybárskej dedinke okolo roku 1700 p.n.l v atalánsku,dnešnom Taliansku. Tam na tom pobreží mi vyjavil celú pravdu a povedal mi že je moj aniel strážny a vzišiel zo Svetla.